Majiteľ dvoch najväčších sociálnych sietí na svete zrušil fact-checking a prijal pozvanie na Trumpovu inauguráciu. Majiteľ tej druhej rovno zahajloval, ale možno nezahajloval, len sa neobťažoval vysvetliť, čo iné to vlastne bolo. Máme sa báť?
To ešte hádam nie. No možno by sme sa mohli viac rozprávať o veciach, ktoré berieme ako automatické a nemenné. V skutočnosti také vôbec nie sú.
Ak má Európa iné pravidlá a zákony na svojich uliciach aj vo svojich médiách, je dôvod, prečo by si ich nemala vedieť vynútiť aj na sociálnych sieťach?
Týka sa to napríklad ľudí, ktorí sa rozhodnú len tak na ulici hajlovať či vyhrážať sa násilím. V Texase to budú riešiť (alebo neriešiť) texaské štátne či federálne autority podľa tamojších zákonov. V Bratislave, Paríži či Berlíne zase naše slovenské, francúzske či nemecké podľa našich zákonov.
Sociálna sieť je kód vytvorený v Spojených štátoch. Jej obsah – v skutočnosti verejný priestor, v ktorom sa odohráva virtuálna komunikácia a interakcie ľudí – vytvárajú jej užívatelia po celom svete, vrátane Európy. Vďaka nim sociálna sieť zarába peniaze, čo znamená, že vďaka nim aj existuje.
Momentálne celý vplyv na tento náš verejný priestor nečinne prenechávame súkromným vlastníkom jednotlivcom v Spojených štátoch. Maximálne rozdávame pokuty alebo inak vynucujeme základné úpravy pri niekoľkých pálčivých porušovaniach našich zákonov a princípov.
Americké sociálne siete uplatňujú americký princíp slobody, keď sa to týka ich vlastníckych práv a rozhodnutí (a ešte celkom aj šírenia extrémistických postojov). Kde sa princíp slobody končí? Pri obsahu, ktorý na svoje sociálne siete vytvoríte vy.
Sociálne siete o ňom rozhodujú prostredníctvom umelej inteligencie a je iba na ich vlastnom výklade, keď sa vám do vášho obsahu pokúsia zasiahnuť.
Máte s niečím problém? Vyberte si z tohto menu problémov a náš robot vám odpíše, prečo sa s tým nedá nič robiť.
Potrebujete si niečo vyjasniť so živým človekom? Občania Slovenska nám síce generujú zisky v miliónoch dolárov, no nám to nestojí za to, aby sme tu mali aspoň minimálne call centrum.
Jediné, čo so svojim obsahom môžete robiť, je uložiť si ho, alebo ho vymazať.
Znie to zvláštne, ak by ste mali mať napríklad možnosť celý si ho kompletne zobrať na inú sociálnu sieť? Bez straty kontaktu s priateľmi a followermi, ktorí zostali na predošlej sociálnej sieti a pokojne sa im váš obsah naďalej zobrazoval, ak by ste chceli?
Facebook vám ukazuje obsah z Instagramu a Instagram vám ukazuje obsah z Threads, pretože všetky tieto tri sociálne siete vlastní ten istý majiteľ. Takáto cross distribúcia napríklad zachraňuje čoraz pasívnejší Facebook a stále vcelku mŕtve Threads. Čiže dá sa to a už to len vynútiť aj v prípadoch, ktoré sú prospešné aj pre užívateľa, nielen pre Marka Zuckerberga.
Mastodon je príkladom decentralizovanej sociálnej siete, ktorá funguje na princípe federácie – množstva vzájomne prepojených serverov prevádzkovaných rôznymi subjektmi, od univerzít až po neziskové organizácie. Užívatelia si môžu vybrať, ktorému serveru budú dôverovať, alebo si dokonca založiť vlastný.
Tento experiment zažil svojich 15-minút slávy, poháňaný najmä z precitnutia verejnosti z praktík súčasných dominantných sociálnych sietí, no nakoniec neuspel.
Jeho koncept však môže inšpirovať Európu k tomu, aby namiesto toho, že iba reaguje na ťahy najsilnejších social media hráčov, začala byť aktívna. A napríklad podporila vznik podobnej infraštruktúry, ktorá bude fungovať podľa európskych pravidiel a hodnôt.
Nemusí iba zakladať svoju vlastnú sociálnu sieť. Môže napríklad vytvoriť systém rôznych foriem vlastníctva a správy sociálnych sietí, ktoré sa však delia o rovnaký obsah rovnakých užívateľov.
Tak ako máme verejnoprávne médiá popri súkromných, môžeme mať aj decentralizované sociálne médiá. Každý užívateľ si vyberie, u koho bude uložený jeho obsah, no rovnako si vyberie, ktoré stránky a užívateľov ktorej sociálnej siete bude sledovať podľa pravidiel svojej vlastnej platformy. Tým sa sloboda prenesie z rúk Elona Muska a Marka Zuckerberka do rúk miliónov ľudí, o ktorých sú sociálne siete v prvom rade.
Potrebujeme si uvedomiť, že sociálne siete nie sú len technologické produkty – sú to priestory, kde sa odohráva značná časť nášho verejného života. A tak ako si nenecháme diktovať pravidlá pre naše fyzické námestia zo Silicon Valley, nemali by sme to robiť ani s tými virtuálnymi.
